Obyvateľstvo a jeho činnosť

O predhistorickom osídlení Spiša sa čerpajú poznatky z rôznych nálezísk, starých ohnísk, jám plných popola, kostí, črepov, ale aj kamenných, bronzových a železných nástrojov, ďalej pohrebísk s popolom pozostalých v hlinených nádobách zakopaných v  zemi. Takéto nálezy   (bronzové meče s plnou rukoväťou) boli objavené napr.  v rašelinisku približne v hĺbke 3m  na rozmedzí chotárov Spišskej Belej a Rakús. To je dôkazom toho, že táto lokalita bola kedysi dávno osídlená.

V roku 1700 bolo v Rakúsoch 69 katolíkov a 162 obyvateľov evanjelického vierovyznania. Preto vzhľadom na nízky počet katolíkov došlo k neudržateľnosti kňaza a tým v roku 1705 aj k zrušeniu fary. Avšak v roku 1860 bolo už katolíkov 143 a evanjelikov 390. Z toho je zrejmé, že za obdobie od roku 1700 do roku 1860, t. j. za 160 rokov sa zvýšil počet obyvateľov celkom iba o 302. Mohol to spôsobiť mor na začiatku 18. storočia, ktorý sa vo veľkej miere popri Kežmarku dotkol aj občanov Rakús. Táto stagnácia vývoja obyvateľstva by zodpovedala údajom kežmarskej historičky Nory Baráthovej o epidémii moru z roku 1710-1711, ktorá skosila v Kežmarku dve tretiny obyvateľov a postihla aj obec Rakúsy, kde sa zachránili iba dve rodiny s celkovým počtom 7 ľudí. Na základe toho prebiehal aj intenzívnejší proces dosídľovania.

Najväčší príliv slovenského obyvateľstva do našej obce bol zaznamenaný v období rokov 1870 – 1910 a sporadicky v skorších aj v neskorších rokoch. Tým sa pôvodná takmer čisto nemecká osadlosť v podstate zmenila na národnostne zmiešanú obec Nemcov a Slovákov  s nepatrnou národnostnou menšinou dvoch židovských rodín -  obchodníčkou Polákovou  a Bergsmanom, zaoberajúcim sa obchodom jatočných zvierat, samotným obchodom s mäsom a súčasne poľnohospodárstvom. Slovenské obyvateľstvo nadobudlo právo adekvátnej účasti na riadení obce.

Najväčší počet prisťahovaných, resp. založených rodín za obdobie rokov 1865-1936 bol zo Ždiaru. Predstavoval 21 rodín. Z Lendaku 8 rodín, z Poľska (vtedy územie patriace Spišu) šesť.

Obdobie do nástupu hitlerovského fašizmu je charakterizované vzájomnou spoluprácou a priateľským spolunažívaním Slovákov a Nemcov, čo sa prejavovalo vo všetkých oblastiach života. Nástup hitlerovského fašizmu natrvalo rozdelil tieto dva národy. Nevraživosť Nemcov voči Slovákom vyvrcholila v októbri perzekúciou slovenských občanov, ktorých dali Nemci uväzniť v kežmarskom hrade v snahe pomstiť sa za postreleného nemeckého príslušníka domobrany.

Po roku 1945, keď Nemci museli natrvalo odísť do svojej pôvodnej vlasti – Nemecka, po takmer 700-ročnom pobyte na Spiši, sa uzavrela jedna kapitola dejín sťahovania obyvateľstva z našej obce. Po nej sa otvorila nová kapitola, ktorá je charakteristická prisťahovaním rómskeho obyvateľstva a prisťahovaním niekoľkých rodín z územia, na ktorom bol vytvorený vojenský výcvikový priestor Javorina.

Súčasný počet obyvateľov je 2300, z toho 76% Rómov. Obyvatelia z obce pracujú prevažne v blízkych mestách v týchto podnikoch: Tatraľan Kežmarok, Vagónka Poprad, Whirlpool Matejovce, Tatranská mliekareň Kežmarok, súkromné stavebné firmy, stolárske dielne, Poľnohospodárske družstvo podielnikov Kežmarok. Niekoľko obyvateľov odišlo za prácou do Talianska, Nemecka, Francúzska alebo USA.

Možnosť zamestnania v obci je v PDP, školstve, v samospráve,  obchode. Rakúsy patria k obciam s najvyššou nezamestnanosťou vďaka vysokému percentu rómskeho obyvateľstva. V súčasnosti  obec znižuje túto nezamestnanosť tým, že prijíma nezamestnaných občanov na aktivačné práce organizované obcou.

Obyvatelia Rakús hovoria prevažne goralským nárečím, v ktorom sa prejavujú ešte aj prvky každej obce, z ktorej sa obyvatelia prisťahovali. Menšia časť hovorí spišským nárečím. Samozrejme najväčšia časť populácie hovorí rómskym jazykom. V úradnom styku sa však všetci snažia používať spisovný slovenský jazyk.

Až na dve rodiny evanjelikov všetci obyvatelia obce sa hlásia k rímsko-katolíckemu vierovyznaniu. V Rakúsoch sídli rímsko-katolícky farský úrad, ktorého filiálkou je susedná obec Mlynčeky. Donedávna boli druhou filiálkou Stráne pod Tatrami, ktoré však nedávno boli pričlenené k farskému úradu v Kežmarku. Správcom farnosti je Mgr. Ľubomír Krett.

Keby sme chceli percentuálne vyjadriť vzdelanostnú úroveň obyvateľov, bolo by to dosť nízke percento. Väčšina rómskych detí končí dochádzku v nižšom ako v 9. ročníku. A medzi najstaršími Rómami sa  nájdu aj takí, ktorí nevedia čítať ani písať. Ostatní obyvatelia majú prevažne stredoškolské vzdelanie. V posledných rokoch pribúda vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov vďaka externým formám štúdia, ktoré sú pomerne dostupné a populárne.