Hospodárstvo v minulosti a súčastnosti

Základným spôsobom obživy v minulosti bolo poľnohospodárstvo. Drobné podnikanie bolo záležitosťou nemeckých obyvateľov, ktorí v určitých profesiách, najmä v kováčstve uplatňovali v učňovskom pomere slovenských mládencov. V obci jestvovali tieto služby: štyria kováči, dvaja kolári, jeden stolár, jeden krajčír, jeden obuvník, jeden zverolekár, jeden remenár. Zo Slovákov ako jediný sa zaoberal opravou obuvi Vincent Dulák. Veľkostatkár Kaul vlastnil pálenicu. Na výrobu liehu využíval vlastný produkt - zemiaky a ako palivo používal sušené rašelinové tvárnice.

Na potoku Čierna voda medzi rómskou osadou a dedinou bol pred druhou svetovou vojnou prosperujúci mlyn, ktorý vlastnil Mathyas Kreps. Po evakuácii nemeckého obyvateľstva mlyn prestal plniť svoju funkciu a do jeho obytného priestoru sa nasťahovala rodina Eduarda Malinu, ktorá tam žila niekoľko rokov. Po požiari sa rodina presťahovala do obce a dnes na mieste mlyna nachádzame už len trosky.

Spomenieme ešte hospodársku úroveň obce v živočíšnej oblasti. Veľkostatkári ako Kaul a Kottler si pasenie dobytka zabezpečovali samostatne. Pre ostatných obyvateľov platilo spoločné pasenie dobytka. Až do nástupu socializmu boli obcou zamestnávaní dvaja pastieri. Pastier jalovíc, ktorý pôsobil celé leto až do jesene na obecných pasienkoch v Tatrách-Hučave a pastier dojníc, ktorých pasienky siahali takmer po Cestu slobody. Asi do roku 1940 mala obec aj pastiera husí. Niekedy sa na pašu vyháňali aj svine.

Spôsob hospodárenia sa zmenil po roku 1948, keď súkromné hospodárenie začalo byť považované za takmer protispoločenské.

V roku 1950 bolo v obci pokusne založené Roľnícke družstvo. Na ustajnenie dobytka a skladovanie tovarov využilo hospodárske budovy po bohatých nemeckých statkároch, najmä po veľkostatkárovi Kaulovi.

Po páde totality v roku 1989 sa občanom opäť ponúkla možnosť získať späť majetky, ktoré boli predtým zabrané do družstva. Niektorí to využili a hospodária na menších alebo väčších „záhumienkach". Prevažne sú to tí, ktorí chovajú aj hovädzí dobytok. V roku 1993 bolo v obci 43 súkromných chovateľov kráv, v roku 1996 ich bolo 59 a v súčasnosti je v obci 13 súkromných chovateľov hovädzieho dobytka a dvaja chovatelia koní. Starú tradíciu má aj včelárstvo. 8 chovateľov včiel v obci má spolu asi 60 včelstiev.

Poľnohospodárske družstvo v obci počas svojej histórie prešlo mnohými organizačnými a kvalitatívnymi zmenami. Od 12. 2. 1992 je na mestskom súde v Košiciach zaregistrované Poľnohospodárske družstvo podielnikov Kežmarok, ktoré hospodári na pôdach v katastrálnom území Kežmarku, Malého Slavkova, Huncoviec, Rakús, Strání pod Tatrami, Mlynčekov, Spišskej Belej, Strážok, Tatranskej Lomnice. Sídlom je Kežmarok. V katastrálnom území Rakús je výmera obhospodarovanej pôdy 435,6 ha. Farma Rakúsy, ktorá je súčasťou PDP Kežmarok sa zameriava na produkciu mlieka a s tým spojený chov hovädzieho dobytka. Živočíšna výroba zamestnáva 12 ľudí, ktorí sa starajú o 170 dojníc a 120 kusov mladého hovädzieho dobytka. Rastlinná výroba je sústredená v Kežmarku. Jej zameraním je pestovanie obilnín, olejnín, zemiakov.

V obci sa momentálne nachádza jedna predajňa s potravinami a rozličným tovarom, jedno pohostinstvo. V priestoroch OcÚ sa nachádza kultúrna sála, v ktorej sa organizujú svadby, oslávy a iné spoločenské udalosti. Jej správu na základe nájomnej zmluvy zabezpečuje Ladislav Vdovjak. Obec má k dispozícií Stredisko služieb, v ktorom sa realizujú tieto služby: poradňa pre mamičky s deťmi (Dr. Janku), služby pedikérky a služba Fitnes. V osade funguje Komunitné centrum, Centrum voľného času a v roku 2018 bude posilnená aj o Centrum Adventistov siedmeho dňa. Ďalej sa v osade nachádzajú tri súkromné obchody (potraviny a rozličný tovar).