Duchovná obnova v Rakúsoch

Ružencové bratstvo pri Kostole sv. Martina v Rakúsoch 11. júla 2026 oslávilo 120. výročie založenia Ružencového bratstva – písomnej zmienky o existencii Ružencového bratstva v obci Rakúsy.

Svätú omšu celebroval brat Filip, OP, z DMC v Košiciach spolu s pánom kaplánom Bystríkom Duboveckým. Po nej nasledoval slávnostný sprievod ku krížu Ružencového bratstva postavenom na začiatku obce. Sprievod tvorili členovia troch ruží s pozvanými hosťami modliacimi sa posvätný ruženec. Predmodlievala sa ho sestrička Helenka Neupauerová. Prítomným veriacim sa prihovorila aj hlavná horliteľka Elena Malinová. Kríž bol ozdobený vencom. Všetci zúčastnení dostali dominikánske požehnanie.

Text tejto starobylej modlitby znie takto:
„Nech nás Boh Otec požehná.
Nech nás Boh Syn uzdraví.
Nech nás Duch svätý osvieti
a dá nám oči, ktorými budeme vidieť,
uši, ktorými budeme počuť,
ruky, ktorými budeme konať Božie dielo,
nohy, ktorými budeme kráčať,
a ústa, ktorými budeme hlásať slovo spásy.
Nech nad nami bdie Anjel pokoja
a nech nás napokon z Pánovho daru privedie do Kráľovstva.“

Oficiálna časť bola ukončená slávnostným obedom.

Z príhovoru horliteľky Mgr. Eleny Malinovej vyberáme:

Aby sme mohli dôstojne prežiť túto chvíľu, pri tomto kríži, postavenom našimi predkami. Zahĺbme sa do čias dávnych, kde sa rodila a pokračovala viera našich otcov.
Rakúsy, naša obec, sa nachádza v mnohých úradných listinách už v roku 1307.
Až do roku 1520 bola v Rakúsoch cez viac storočí len katolícka viera. Rakúsky farár bol členom Braterstva 24 katolíckych spišských farárov.
Po reformácii, v 16. storočí, niektorí obyvatelia zanechali katolícku vieru a prijali evanjelické vierovyznanie. Peter Pázmany, ostrihomsky primáš, vo svojich listinách spomína katolícku faru ešte v roku 1629.
Dejepisec Hradský v spišských úradných listinách píše, že v roku 1700 bolo už len 69 katolíckych obyvateľov a 162 obyvateľov evanjelického vierovyznania. V roku 1705 prestala rakúska fara, pre chudobu miestneho obyvateľstva, plniť svoje poslanie.
V roku 1787 postavili evanjelici vlastný kostol.
Katolíci boli nútení postaviť tiež nový kostol, pretože pôvodný kostol sa začal rozpadávať. Postavili ho v roku 1883. Až do prevratu boli bohoslužby konané v nemeckom jazyku. Po prevrate boli bohoslužby už každú druhú nedeľu po slovensky slúžené.
V roku 1930 bolo slovenských veriacich viac ako 90%, preto na žiadosť Slovákov boli sväté omše po slovensky.
Vyučovacím jazykom do vojny bola nemčina.
Život obyvateľov nebol jednoduchý. Z kroniky sa dozvedáme, že mnohí živitelia rodín odchádzali za prácou do Ameriky či Kanady.
Pre niektoré rodiny však Rakúsy boli miestom s lepšími životnými podmienkami a preto prichádzali z okolia, zo Ždiaru, Zamaguria, Poľska i Lendaku.
Roky 1914 až1918 boli vojnové roky so všetkými hrôzami, ktoré vojna prináša, a tak naši predkovia nachádzajú istotu a ochranu v modlitbách.
Kríž, ktorý si dnes chceme zvlášť uctiť, a popri tom aj našich predkov, bol postavený v roku 1906. Predpokladá sa že Braterstvo svätého ruženca vzniklo dávno pred týmto rokom.
Rakúsy boli dlhodobo filiálnou obcou, pastoračnú činnosť vykonávali kňazi z Kežmarku. Práve v takomto prostredí sa formovalo RB, ktoré slúžilo ako organizovaná forma spoločnej modlitby pri duchovnej formácii veriacich.
Najstaršia zmienka o RB v Rakúsoch pochádza z roku 1906.
Tento nápis potvrdzuje že RB v obci existovalo a bolo schopné vystupovať ako donátor sakrálneho objektu. Preto sa domnievame že dátum júl 1906, je dátumom vysvätenia kríža, nie vzniku RB.
Ružencové bratstvo mohlo existovať už v 17 až 18. storočí na základe porovnania s vývojom RB na Spiši.

p. Elena Malinová